Čertova brána a okolité pamiatky

Čertova brána je známy a obľúbený prírodný útvar, ktorý sa nachádza v úzkej skalnej zúženine na konci Gaderskej doliny. Táto dolina je plná mnohých zaujímavostí a ďalších kurióznych skalných útvarov v okolí brány, ktoré sú ideálne pre fotografovanie.

Čertova brána sa nachádza v blízkosti dvoch vetiev Gaderskej doliny, Dedošovej doliny a doliny Selenec. Dedošovou dolinou sa dá pokračovať až k známym vrcholom Veľkej Fatry. Čertova brána je prístupná po značenom turistickom chodníku, ktorý vedie celou Gaderskou dolinou a začína sa v obci Blatnica.

Rozhľadňa na Brotnici

Pod vrchom Brotnica, ktorý sa tyčí nad obcou Necpaly, sa nachádza menšia drevená rozhľadňa obklopená krásnou prírodou Turčianskej záhradky, dávnejšie známej ako Turčianska kotlina. Toto miesto je ideálnym zastavením pre oddych počas cyklovýletu po obľúbenej turčianskej cyklomagistrále, s možnosťou vychutnať si okolité scenérie.

Pri rozhľadni nájdete drevený stôl s lavicami, ako aj informačné panely, ktoré poskytnú informácie o turistických atrakciách a zaujímavých povestiach v okolí. Rozľadňa na Brotnici je tiež zaujímavá vďaka starému bicyklu visiacemu pod jej vyhliadkovou plošinou. Nikto nevie, ako dlho tam bude visieť.

Gaderská dolina

Blízko obce Blatnica sa nachádza Gaderská dolina, ktorá je jednou z najkrajších a najobľúbenejších dolín Veľkej Fatry. Táto dolina obsahuje množstvo zaujímavých skalných útvarov, ako sú previsy, brány, diery a okná, a je považovaná za jednu z najkrajších oblastí slovenskej prírody.

V doline sa nachádza aj bystrina nazývaná Gaderský potok, ktorá dotvára jedinečnú atmosféru oblasti. Gaderská dolina je botanickou záhradou, pretože obsahuje množstvo vzácnych druhov kvetín, ako napríklad plesnivec alpínsky, poniklec slovenský a črievičník papučkový.

Medzi zvieratá, ktoré tu žijú, patria medveď, rys, vlk a dokonca aj kamzík. Gaderská dolina má aj historický význam, pretože tu boli natočené niektoré slovenské filmy, napríklad prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík.

V doline vedie značený turistický chodník, ktorý začína v obci Blatnica a pokračuje Dedošovou dolinou. Tento chodník umožňuje prístup na niekoľko vrcholov hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a končí sa u zaujímavého skalného útvaru Čertova brána.

Blatnický hrad

Blatnický hrad sa nachádza na vápencovom chrbte medzi Turčianskou kotlinou a Gaderskou dolinou a bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Napriek tomu, že bol výšinný, bol kvôli nedostatočnému opevneniu ľahko dobytý najrôznejšími vojskami, ktoré tadiaľ prechádzali.

Dnes z neho zostali iba zrúcaniny, no pre návštevníkov predstavujú zaujímavosť vďaka kľukatým výhľadom a kráse stredoslovenskej prírody. K hradu Blatnica sa viaže množstvo povestí, z ktorých jedna hovorí o krutosti hradného pána, ktorý chcel otráviť svoju dcéru, keď sa dozvedel, že sa tajne stretáva so zemanom Ilgom.

Avšak na oslave, kde bol tento zločin plánovaný, Ilgo zasiahol a namiesto dcéry dal piť z pohára psovi, čím odhalil hroznú úmyselnosť otca. Nakoniec sa Ilgo a dcéra vzali.

Blatnický hrad možno navštíviť po značenom turistickom chodníku z obce Blatnica.

Kaštieľ v Blatnici

V malebnej dedinke Blatnica v oblasti Turca sa nachádza malý kaštieľ, ktorý patril rodu Prónayovcov. Blatnica má úzky vzťah s históriou slovenskej kinematografie, pretože tu bola nakrútená prvá slovenská hraná nemá filmová verzia príbehu Jánošík od bratov Siakeľovcov. Film umožnil Slovensku stať sa jednou z prvých krajín na svete, ktoré vyrobili dlhometrážny hraný film.

V kaštieli rodu Prónayovcov sa nachádza múzeum zamerané na Karola Plicku, známeho fotografa a filmára, ktorý svojím prínosom podporil rozvoj slovenskej filmové tvorby. Múzeum Karola Plicku je súčasťou Slovenského národného múzea. Táto vzájomná spolupráca zdôrazňuje blízky vzťah medzi Prónayovským kaštieľom a históriou slovenskej kinematografie.

Stredoveký kostolík v Necpaloch

Na kopci nad malou horskou dedinkou Necpaly sa vynára z medzi stromov idylická kamenná veža s červenou strechou a drevenými chodbami, na pozadí ktorých sa týčia lesnaté svahy veľkofatranských vrchov.

Veža patrí k starobylej stredovekej katedrále z 13. storočia, postavenej v ranogotickom štýle a zasvätenej uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Katedrála je dôležitou kultúrnou a historickou pamiatkou nielen pre svoj vysoký vek, ale aj pre zachované stredoveké fresky na jej vnútorných stenách.

Katedrála kedysi obsahovala vzácnu gotickú sochu Madony, ktorá však bola neskôr presunutá do Maďarskej národnej galérie. Pod katedrálou sa nachádza krypta s príslušníkmi miestneho zemianskeho rodu Justhovcov.

Publikováno: 27. 12. 2021