Keď ti izolácia začne prerastať cez hlavu

Musím priznať, že keď som bola v karanténe prvýkrát, netušila som, aké to naberie rozmery. Situácia nabrala rýchly spád a nastalo nám tu svojím spôsobom stanné právo, takže najvzrušujúcejším bodom týždenného programu je cesta do obchodu. Tú som si chcela v utorok trošku spríjemniť a šla som do Lidlu, nakoľko mi bolo povedané, že tam majú fakt všetko a nie sú tam rady.

Skutočne sme boli v celej predajni 4, a do toho už počítam pani za pokladňou a SBS-kára. Cestou z obchodu ma zastavili dvaja policajti na motorke, že kam som sa to akože vybrala, prečo som nešla do obchodu, ktorý mám bližšie k miestu bydliska.

Skontrolovali si, čo som nakúpila, kedy to bolo a najviac pani policajtku zaujímalo, prečo mám nákup v ruksaku a nie vo vozíku. To, že nemali rúšku, to pominiem, zatiaľ tu nie sú povinné. To, že nedodržiavali odstup, to ma naštvalo. Ale to, že okolo mňa prešla skupina 6 Španielov, ktorých sa nepýtali na vôbec nič, tam mi ostáva rozum stáť.

Keďže som im ale nemala ako dokázať , kde bývam (vybaviť si tu rezidenciu je nočná mora, už NIE bolo skoro zázrak) a nechcelo sa im ma viezť domov.

Ešte sa ma ale snažili presvedčiť, že je bezpečnejšie ísť do najbližšieho supermarketu každý deň (keďže tam dosť často popoludní už nejaké veci chýbajú) než urobiť to raz, ale poriadne, aj keď vo vzdialenejšom supermarkete. Nabudúce ma vraj čaká pokuta v rozmedzí 100 € až rok v base.

To isté sa stalo manželovi mojej kolegyne. Je to Nemec a tiež si niesol nákup v ruksaku. Celý mu ho skontrolovali, ale nemali mu čo vytknúť, tak mu len pripomenuli, aby nechodil von príliš často. Iní ale také šťastie nemali. Vo Valencii dali pánovi, ktorý si kúpil len párky, čokoládu a Coca Colu 600 € pokutu.

Ale k meritu veci. Ja netvrdím, že situácia nie je vážna a netreba prijímať drastické opatrenia. S čím ale nesúhlasím je v podstate stanné právo, ku ktorému sme sa tu dopracovali. Jednoducho sa nesmie von bez sakra dobrého dôvodu, čo viedlo, samozrejme, k rozvoju nových ekonomických odvetví.

Napríklad prenájmu psov. Áno, von sa smie len ak ide človek do práce, na nákup (ale nie sladkostí), k doktorovi alebo vyvenčiť psa. V podstate v celej Európe je každému umožnené ešte chodiť do prírody (za predpokladu, že sú dodržané všetky preventívne opatrenia) a takýmto spôsobom si udržať ako tak zdravú myseľ.

My sme tu odkázaní na zábavu doma. Rozumej podcasty, Netflix, moje obľúbené Prostřeno, lenže z toho som už videla všetky diely, a tak som znovuobjavila poľskú televíznu show Perfekcyjna pani domu. Vždy sa tam prihlásia 2 Poľky, čo majú doma strašný bordel, a behom týždňa musia upratať, no a popritom moderátorka rozdáva kopec dobrých rád.

Výsledok je ten, že mám v izbe čisto ako nikdy predtým, a bolo by tomu tak aj v celom byte, keby sa mojím spolubývajúcim chcelo trošku spolupracovať. Napr. nefajčiť v spoločných priestoroch, separovať odpad a vynášať ho, nenechávať jedlo hniť na šporáku x dní, no proste bolo by super, keby aj so svojou špinou zmizli úplne, ale človek nemôže mať všetko.

A takto my si tu žijeme. Vy čo ešte môžte chodiť do prírody a na prechádzky, robte tak.

Publikováno: 1. 3. 2021