Slovensko je krajina bohatá na históriu, kultúru a krásu. Je plná skrytých pokladov a rarít. Či už ste milovníci starožitností alebo ste zvedaví na to, čo všetko Slovensko má ponúknuť, je tu veľa možností pre vás. Poďme sa pozrieť na niektoré z najväčších rarít na Slovensku.

Slovensko je malá krajina plná prekvapujúcich zaujímavostí. Niektoré z nich sú staré ako čas, iné sú oveľa novšie, ale všetky sú príjemné prezrieť si. Keď cestujete po Slovensku, môžete naraziť na mnoho zaujímavostí, od krásnych pamiatok až po zábavné udalosti, ktoré si môžete užiť.

Katova skala

Ak túžite po nenáročnej a relatívne krátkej turistike (približne 45 minút) s prekrásnym výhľadom na Veľkú aj Malú Fatru, odporúčame vybrať sa do Sklabinského Podzámku, odkiaľ vedie turistická cesta na impozantnú skalu nazvanú Katova. Výlet môžete navyše spojiť s návštevou zrúcaniny Sklabinského hradu.

Od chát Woodpark vo Valčianskej doline je Sklabinský Podzámok vzdialený približne 23 km. Po príchode do dediny odporúčame zaparkovať na jej konci, kde nájdete veľké parkovisko.

Výlet začnete na spomínanom parkovisku, kde nájdete informačnú tabuľu s označením červenej turistickej značky. Dajte pozor, aby ste sa nevybrali asfaltovou cestou do doliny, ale hneď od parkoviska zabočte vľavo popri domoch a začnete túru prudkým stúpaním cez lúku. Táto prvá časť výstupu je najnáročnejšia, ale trvá len chvíľku. Za lúkou vstúpite na lesnú cestu, ktorou pôjdete až na vrchol. Cestou na Katovu skalu nájdete krásne miesta s rôznymi výhľadmi na okolitú dolinu a Veľkú Fatru. To, že ste už blízko k cieľu zistíte aj vďaka skalným bralám.

Korňanský ropný prameň

V kysuckej obci Korňa nežijú síce ropní magnáti, ktorí by vďaka „čiernemu zlatu“ bohatli, nájdete tu však unikátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. V okrese Čadca, neďaleko Turzovky, učupená v Beskydách, má svoje miesto malebná dedinka Korňa.

Turisti si ju obľúbili nielen preto, že je blízko českých a poľských hraníc, ale hlavne preto, lebo je to raj pre hubárov a zberačov lesných plodov. Nájdete tu aj najväčšiu lipu na Kysuciach, na Vigľaši. Európskym unikátom však ostáva Korňanský ropný prameň. Je to prirodzený povrchový výver ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu.

V roku 1984 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. V minulosti ropu z prameňa miestni obyvatelia používali na mazanie vozov, obuvi, na svietenie a tiež na liečenie kožných chorôb dobytka. Dodnes sa traduje, že prameň vraj objavil pytliak Žúbor, keď naháňal lesnú zver a tiež, že „čiernu vodu“ chodia v noci piť čerti z okolitých lesov.

Na svojich potulkách po Kysuciach určite nezabudnite na toto miesto!

Monumentálna socha Krista v Kline

Na kopci Grapa nad maličkou severoslovenskou vieskou Klin sa nachádza jedinečná rarita, monumentálna socha Ježiša Krista, ktorá je kópiou slávnej brazílskej sochy v Rio de Janeiro. Monument, vytvorený miestnym ľudovým majstrom, je v poradí treťou kópiou brazílskeho Krista na svete a zároveň najvyššou sochou Spasiteľa na Slovensku.

Socha dosahuje výšku 9,5 m a jej hmotnosť je 23 ton. Jej ruky smerujú na celú Oravu, ktorú majú ochraňovať. Z vrchu, na ktorom sa monument nachádza, je prekrásny výhľad na šíru oravskú krajinku i do susedného Poľska – za priaznivého počasia dovidieť až do poľského Zakopaného.

Okolie sochy je krásne upravené, nachádzajú sa tu lavičky, altánok a množstvo kvetov. Pod sochou je vybudovaná kalvária s kaplnkou a zastaveniami krížovej cesty. Vďaka tomu všetkému je kopec Grapa ideálnym výletným miestom pre všetkých, ktorí si chcú dopriať nielen telesného, ale aj duševného pokoja.

Rozprávková vtáčia záhradka

V malebnom Revúckom údolí, pod známym a turisticky vyhľadávaným vrchom Čierny kameň, sa ukrýva vskutku jedinečný ekodvor zvaný „Rozprávková vtáčia záhradka“ alebo tiež „Vtáčí raj“. Táto záhradka predstavuje – a to bez zveličovania – miesto s najvyššou hustotou vtáčích kŕmidiel a búdok na jeden ár na celej zemeguli (veľkých samorastových kŕmidiel sa tu nachádza 60, búdok by sme napočítali až 130).

Vtáčí raj poskytuje počas celého roka najrôznejším druhom vtákov luxusné ubytovanie s plnou penziou, ročne sa tu skonzumuje asi tona slnečnice. V zimných mesiacoch, keď je vo voľnej prírode núdza o potravu, sa na tomto čarovnom mieste schádza také veľké množstvo vtákov, že záhradka pripomína skôr akýsi „vtáčí úľ“.

O jej rastúcej obľúbenosti medzi operencami svedčí i fakt, že ju navštevujú i vtáky zo vzdialených kútov Európy (Fínsko, Slovinsko atď.). Rozprávková vtáčia záhradka však funguje i ako turistická atrakcia. Vyznačuje sa nielen praktickosťou, ale aj vysokou umeleckou hodnotou. Prechádzka jej zátišiami pomedzi stromy, kŕmidlá a búdky v obklopení drobných spevavcov predstavuje vskutku neopakovateľný zážitok pre všetkých milovníkov prírody.

Prehliadku záhrady dopĺňajú billboardy s kresbami a fotografiami operencov, a tiež s lyricky ladenými náučnými textami. Návštevníkom je k dispozícii i možnosť výkladu od autora projektu, prírodovedca a spisovateľa doc. Miroslava Sanigu. Aby ste neboli počas výkladu hladní,nezabudnite si so sebou pribaliť niečo pod zub, napríklad koláč v hrnčeku, ktorý zaberie minimum času pri príprave.

Skalné gule Megoňky

Osada Megoňky, nachádzajúca sa v čadčianskej mestskej časti Milošová, sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Touto raritou sú takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí od 30 cm po viac ako 2 m. V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo 3 m, ba dokonca i obria 5-metrová guľa, po ktorej zostalo iba prázdne lôžko v skalnej stene bývalého kameňolomu.

Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený. Geológovia sa nazdávajú, že vznikli otáčaním vo vnútri kameňa, archeológovia ich radia k nevyriešeným megalitickým záhadám, priaznivci teórií o mimozemšťanoch ich zase vyhlasujú za dielo vyšších civilizácií z vesmíru.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok, ktorej obdoby možno nájsť v známych a turisticky vyhľadávaných svetových atrakciách ako sú napr. Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch. Nálezisko kamenných gulí v Megoňkách, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe, je súčasťou komplexu ťahajúceho sa až do obce Klokočov.

Mimo Megoniek je však výskyt útvarov ojedinelý, miesta s tak veľkou koncentráciou sa tam už nenachádzajú. Smutnou, realitou je, že množstvo skalných gúľ vrátane skutočne obrovských si ľudia z lokality pred jej vyhlásením za prírodnú pamiatku poodnášali do súkromných záhradiek.

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

Utešená severoslovenská vieska Rajecká Lesná ukrýva jedinečnú raritu, najväčší drevený pohyblivý betlehem v Európe. Vďaka tomuto betlehemu, dielu miestneho majstra Jozefa Pekaru, sem denne smerujú ľudia z celého Slovenska i z okolitých krajín.

Betlehem označovaný ako Slovenský zobrazuje nielen narodenie Ježiška so všetkým, čo k tomu patrí, ale i Slovensko s jeho tradičným životom, kultúrou, remeslami. Viac ako sto drevených postavičiek prezentuje ručné práce žien, úmornú námahu mužov, hry detí, činnosti dní všedných i sviatočných.

V betleheme možno nájsť i známe národné reálie ako Bratislavský, Trenčiansky či Oravský hrad, Bojnický zámok, mestá Košice, Trnavu, Levoču a mnoho ďalších. Slovenský Betlehem sa nachádza v domčeku pri Bazilike Narodenia Panny Márie, ktorá je vďaka milostivej soche Frivaldskej Madony známym pútnickým miestom.

Slovenský orloj

Pražský orloj ste už možno videli. No videli ste ten slovenský? Príďte sa pozrieť do obce Stará Bystrica, kde sa zrodil prvý orloj na Slovensku, ktorý je zároveň aj najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Orloj odbíja každú celú hodinu od 8:00 do 22:00, kedy si návštevníci môžu pozrieť promenádu siedmich slovenských svätcov.

A čím sa Slovenský orloj môže pýšiť? No predsa tým, že je jediným orlojom na svete, ktorý ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, ktorá je patrónkou Slovenska.

V jednotlivých výklenkoch orloja môžete pozorovať umiestnených šesť bronzových plastík významných slovenských osobností – knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka.

Srdcom orloja sú astronomické hodiny, tzv. astroláb, z ktorého sa dajú vyčítať údaje ako dátum, slnečný čas, poloha slnka v znamení zverokruhu, poloha mesiaca a fázy mesiaca.

Orloj má svoje nepopísateľné čaro aj večer, pretože vtedy sa rozsvieti a vy tak môžete jeho jemnú a prepracovanú techniku a krásu obdivovať aj potme. Pod orlojom sa nachádza vstup do malej predajnej galérie, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov.

Stratený budzogáň

V Rajeckej doline, na svahu vrchu Žibrid sa nachádza bizarný prírodný úkaz – Skalný budzogáň.

Existuje legenda, ktorá vysvetľuje jeho vznik – v minulosti na tomto svahu rástol Hromodub. Jedného dňa okolo neho šiel obor a povedal si, že z toho Hromodubu vyrobí budzogáň. Ako si tak vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, tak sa veľmi nahneval a z celej sily ho zapichol do zeme, preklial ho a z budzogáňa sa stala skala, ktorá tam stojí dodnes.

Útvar je obklopený hustým lesom a vedie k nemu nenáročný turistický chodník z Rajeckých Teplíc (6.5km – 2h) aj zo Zbyňova (cca 4.5km). Súčastou trasy je aj náučný chodník so 6 stanovištami.

Trebostovská štôlňa

Lesy neveľkej turčianskej obce Trebostovo ukrývajú zaujímavú technickú pamiatku – starú banskú štôlňu, ktorej počiatky siahajú do 19. alebo – ako uvádzajú iné zdroje – do 17. storočia.

V minulosti sa v tejto štôlni ťažila meď a železo, tunajšie ložiská však neboli veľmi významné, a tak sa s ťažbou čoskoro prestalo. Dnes je štôlňa opustená, sčasti zatopená a plná pár. Jej celková dĺžka je 78 m.

Vďaka dobrej, neznečistenej vode sa tu darí viacerým druhom mlokov, okrem iného napríklad krásne sfarbenej salamandre škvrnitej. Útočisko tu nachádzajú taktiež netopiere. V zime sa v útrobách štôlne tvoria krásne ľadové cencúle. Trebostovská banská štôlňa je prístupná z obce Trebostovo.

Jej okolím prechádza lesný chodník, oficiálna turistická značka sem však nevedie. Štôlňa je napriek čiastočnému, niekedy väčšiemu, niekedy menšiemu zatopeniu pri použití vhodnej obuvi priechodná.

Čertova brána

Známy a turisticky obľúbený prírodný útvar Čertova brána je tesná skalná zúženina nachádzajúca sa v závere Gaderskej doliny, ktorá predstavuje akési vyvrcholenie početných prírodných zaujímavostí tejto doliny.

Bezprostredné okolie brány je plné ďalších kurióznych skalných útvarov a zákutí, ktoré nenechajú chladným snáď nijaký v lokalite sa mihnuvší fotoaparát. V blízkosti Čertovej brány sa Gaderská dolina vetví na Dedošovú dolinu a dolinu Selenec. Prvou menovanou možno pokračovať až k známym vrcholom hlavného hrebeňa Veľkej Fatry.

K Čertovej bráne sa možno dostať po značkovanom turistickom chodníku vychádzajúcom z obce Blatnica a vedúcom celou Gaderskou dolinou.

Čutkovský travertín

Osobitou skupinou prírodných výtvorov Dolného Liptova sú travertínové formy. Popri najznámejších ako sú Bešeňovské travertíny či Sliačske travertíny sa v regióne nachádza i niekoľko menej známych travertínových lokalít, o ktorých existencii vedia zväčša iba miestni. Do tejto skupiny patrí i Čutkovský travertín, nazývaný pre svoje zvláštne sfarbenie i Červenou skalou.

Čutkovský travertín sa nachádza v krásnom prostredí Čutkovskej doliny v pohorí Veľká Fatra. Na prvý pohľad nie je veľmi nápadný, no ak sa zadívame pozornejšie, zistíme, že ide o mimoriadne zaujímavý prírodný útvar. Vytvorila ho studená voda bohatá na CO2 a minerály, ktorá sa vyzrážala na zemskom povrchu. Možno na ňom pozorovať charakteristickú pórovitú štruktúru travertínu, ako aj bohatú pokrývku machorastov, ktorá výrazne prispieva k jeho atraktivite.

Čutkovský travertín je prístupný po náučnom chodníku vedúcom Čutkovskou dolinou, predstavuje 5. zastávku tohto chodníka. Východiskom túry je ružomberská mestská časť Černová.

Publikováno: 8. 2. 2023