Rím, sladký Rím

Európa

Nebola by som to ja, aby som celý výlet do bodky nenaplánovala, ale zas v tak veľkom meste ako je Rím to asi inak ani nejde. Diogo mal skvelý nápad, že si kúpime Roma pass, a keďže sme sa chystali si pozrieť aj nejaké tie pamiatky aj zvnútra, tak sa nám to rozhodne vyplatilo. 

Rím je jedno z najstarších miest na svete, ktorého história siaha až do roku 753 pred Kristom. Je hlavným mestom Talianska a po stáročia bol významným centrom kultúry, vlády a náboženstva. V Ríme sa nachádzajú niektoré z najznámejších pamiatok na svete vrátane Kolosea, Panteónu, Fontány di Trevi a Španielskych schodov.

Výlet sme začali v Colosseu, kde sa určite oplatí zarzervovať si čas návštevy a za 2 € si dokúpiť skip the line ticket, nech nemusíte čakať v tých nekonečných radách. Určite sa oplatí pozrieť si Colosseum cez deň aj večer, má to úplne iné čaro.

V cene lístka je aj vstup na Forum Romanum a Palatinum. Tam odporúčam skontrolovať si, dokedy majú otvorené, inak sa môže stať, že prídete po záverečnej. Ako my. Ono to ale zas až tak nevadí, sú to ruiny, a svoje čaro to má aj zvrchu.

Jedno treba uznať, Rimania sa vo svojom remesle vyznali a každá stavba a budova je v Ríme umelecké dielo. My sme sa po návšteve Colossea vybrali na obed (rozumej prežrali sme sa) a na dezert sme si zašli do kaviarne Pompi, ktorá je známa svojím skvelým tiramisu. Nebíčko v papuľke je slabý výraz, bolo to božské!

Fotku nemám, jedlo veľmi nefotím, a hlavne sme to aj tak vyfotiť nestihli. Pokračovali sme na Piazza Navona, k Pantheonu a nesmela chýbať ani Fontana di Trevi. Tú sme si pozreli samozrejme aj večer, keď sme po skvelej večeri premýšľali, ako sa nám zase raz podarilo tak sa prežrať.

Ono to asi v Taliansku ani inak nejde. Každopádne, roztomilú reštauráciu Pasquino odporúčam každému, tak dobré cestoviny som ešte asi nikdy nejedla!

V sobotu ráno sme si prisahali, že už nikdy jesť nebudeme, a vybrali sme sa na prechádzku do Castel d’Angelo, odkiaľ je krásny výhľad na Baziliku sv. Petra, ku ktorej sme sa vybrali po obede (pôst sme nedodržali a prežrali sme sa).

Tá je zvnútra nádherná, ale musím sa priznať, že z nej mám zmiešané pocity – ak by aspoň 1 % financií, čo sa do nej pumpovalo a pumpuje, šlo napr. do školstva alebo zdravotníctva, mohlo by byť veľa vecí inak, ale to je len môj názor.

Skrátka a dobre, je krásna, ale prišlo mi nevhodné vovnútri fotiť, tak som si aspoň vyfotila fontánu na námestí sv. Petra. Mám novú úchylku na fontány.

Večer sme si chceli kúpiť lístky do Sixtínskej kaplnky, ktorá je minimálne tak známa ako Socha slobody v USA, ale nikde to nefungovalo. Po nejakej dobe sme zistili, že poslednú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma, takže sme mali po ptákách. Začalo ale strašne pršať, tak sme si mysleli, že sa na to všetci vykašlú a v pohode sa dostaneme dovnútra. Figu borovú!

Rada mala asi 3 km, tak sme sa na to po 5-sekundovej diskusii vyprdli a šli sme radšej do da Vinciho múzea. To rozhodne odporúčam, všetkými desiatimi! Ten človek žil rozhodne v nesprávnom storočí, svoju dobu predbehol asi tak o 500 rokov.

Neukrývam, že dôvodom návštevy múzea bola aj výhodná lokalita vzhľadom ku zdroju tiramisu v Pompi, kam nás potom vtiahlo. Už aj (veľmi šarmantný) pán v pokladni nás poznal.

Suma sumárum, výlet do Ríma stál rozhodne za to, a určite sa tam ešte vrátim! A nie len kvôli tiramisu. Určite ešte odporúčam La prosciutteria Roma a už spomínané Pasquino, kam sme si zašli ešte na večeru.

Myslela som si, bohviekoľko som v Ríme nepribrala, ale váha v posilovni v práci ukazovala o kilo a pol menej! Recept je jasný – prežieraj sa v jednom kuse a ujdi 30+ km za 3 dni. A popritom sa vyhýbaj živo gestikulujúcim Talianom.

Spečatením výletu je pre mňa vždy letisko, kde milujem sledovať ľudí, ktorí stoja pri odletovej bráne už tak hodinu pred odletom, sú nervózni, že to tak dlho trvá a nervózne sa bavia o tom, či by sa mohlo stať, že by nastúpili do zlého lietadla.

Čerešničkou na torte bol moment, keď zmenili odletovú bránu. Predstavte si hordu naštvaných Španielov, ako sa ženie cez pol terminálu. A teraz k nim pridajte naštvaných Talianov.

Čo bude ďalej? Budúci týždeň je v piatok voľno, tak ideme na predĺžený víkend do Madridu, tak podám správu. Neskôr plánujem navštíviť aj Bergamo. Inak som dostala sprdung od mojej výbornej kamarátky Mišky, že by som mala byť tuto na blogu aktívnejšia.

Veľmi si vážim, že si nájdete čas na pravidelné čítanie mojich príspevkov a budem sa snažiť byť aktívnejšia. To ale tiež znamená viac trapasov, a to by som už v mojom veku nemusela ustáť. 

P.S. V Ríme rozhodne stojí za to ísť jesť v páre a ako žena si vypýtať účet. Čašníci ho aj tak dajú chlapovi a stavím sa, že môj kamarát v živote nemusel zniesť toľko nevraživých, prekvapených a pohŕdavých pohľadov, ako počas týchto 4 dní, keď som občas platila účet. Také sú tradície.