Stagnácia a výlet do Granady

Keď tak nad tým teraz premýšľam, tak to vyzerá, že takmer nič, aspoň teda v porovnaní so začiatkom stáže. Konečne som si poriadne zariadila izbu (zavesila nevyžehlené záclony, poskladala botník, nočný stolík, lampu, presunula posteľ a skoro si uhnala pruh), kúpila som si podložku na jogu a momentálne premýšľam nad tým, ktoré rastliny by mi mohli z balkóna spraviť pinterestovú ikonu.

Nebola som ale len žienka domáca, venovala som sa aj športovým aktivitám, okrem jogy napr. aj paddleboardingu. Vydali sme sa na exkurziu blízko pláže El Campello, a tá stála skutočne za to! Jaskyne, maličké zátoky, medúza, smradľavá jaskyňa ale hlavne tyrkysová krištáľovo čistá voda, ktorá na človeka jačí „Zaplávaj si!“

Highlightom mesiaca bol ale rozhodne výlet do Granady. Tam som ešte nikdy nebola a bola som viac než očarená! Zmes európskej a arabskej kultúry vytvárajú jedinečnú atmosféru a úzkymi uličkami, maličkými obchodíkmi a hlavne Alhambrou som bola milo zaskočená.

Čo by, očarená! Takto, do Alhambry sme sa nedostali – nenapadlo nám, že lístky by bolo dobré kúpiť si pár mesiacov dopredu – takže sme sa prešli len po parku z vonkajšej časti, ale stálo to za to.

Modro-biele kachličky, granátové jablká, patiá s fotnánami, symetrické chodníky, sem tam nejaký nápis v arabčine a do toho svätý obrázok, jednoducho úžasné! Musím sa priznať, že toto obdobie patrilo na hodinách španielskej histórie k mojim najobľúbenejším, takže som si hlavne už tradičnú free walking tour vychutnala viac ako obvykle.

No a nebola by som to ja, aby som sa nevrátila s čajom a knižkou, že. Nebol to ale len kultúrny výlet – hneď v prvý večer sme vyrazili do klubu a vrátili sme sa o 6tej ráno, takže hlavne výšľap smerom do Alhambry bol pomerne výzva.

Tí mladí dnes nič nevydržia

Deň sme zavŕšili v čajovni a prechádzkou po kľukatých uličkách, kde na každom kroku na človeka číhajú tapas (tým sme sa ani nebránili) a nejaké to víno, to sme v ten večer už ale nezvládli. 

Nesmiem zabudnúť spomenúť naše ubytovanie – na bookingu sme si našli bytík, ktorý sme si na víkend prenajali. Krásny, ale tá dekorácia! S mojím českým kamarátom Honzíkom sme v izbe mali krásnu červenú lampu v tvare srdca, čo Honzík nemohol nevyužiť, že. Výsledok je v storíčku na instagrame, tu je len malý nástrel toho, ako taký red light district môže vyzerať v Granade.

Suma sumárum, zase raz nechápem, prečo máme úrad v Alicante, keď každé okolité mesto (okrem Murcie) je krajšie. Granada ale v sebe skrýva dosť nástrah. Okrem toho, že je to všade do kopca, tak je mesto plné kovových stĺpikov, a aby sa človek mohol stať plnohodnotným obyvateľom Granady, musí sa do jedného aspoň raz udrieť. Trvalo mi to presne 5 minút. Dosť už ale kecov, pridávam posledných pár fotiek z Granady.

Obdobiu stagnácie a kľudu je už ale koniec – cez víkend idem so švédskym kolegom na túru, v nedeľu chcem ísť paddleboardovať no a budúci týždeň bude tiež pomerne bohatý na kultúrne a športové udalosti, takže žiadne chrápanie sa už konať nebude. No a koncom mesiaca ma čaká výlet do Ríma.

P.S. V práci pohoda, samý excel a porada. Fakt. Tento týždeň som ich mala už 7.

P.S.2. Zabudla som spomenúť anekdotu – počas dobýjania Granady sa španielska katolícka kráľovná Izabela Kastílska rozhodla, že si nevymení spodničku, až kým mesto nedobyjú.

Trvalo to 2 roky, a musela to byť fakt sila, keď miestodržiteľ Boabdil nepovažoval za najväčší trest stratu mesta a väzenie, ale pobyt v jednej miestnosti s ňou. Áno, hodiny španielskej histórie sú niekedy aj zábava.

P.S.3. Cez víkend tu budú voľby, a moji dvaja španielski spolubývajúci už medzi sebou rozpútali vojnu, takže najnovšie sa už u nás pália politické programy a plagáty. Možno to odplaší tie šváby, čo sa k nám ešte nenasťahovali.

Publikováno: 25. 2. 2021