Vodné plochy sú na Slovensku veľmi dôležitou časťou prírody. Sú to vlhké, často veľmi veľké plochy vody, ktoré sú domovom pre rôzne druhy rýb, vtákov a ďalších živočíchov. Sú veľmi dôležité pre ochranu a obnovu prírodného bohatstva. Vodné plochy sú na Slovensku veľmi rozmanité.

Všetky tieto plochy sú veľmi dôležité pre ekosystém Slovenska. Poskytujú životné priestory pre rôzne druhy rýb, ako sú alibotry, sluk, úhor a iné. Sú tiež domovom pre množstvo vtákov, ako sú labut, kormorán, vodná vrana a ďalší.

Okrem toho sú vodné plochy na Slovensku veľmi obľúbené pre rekreačné aktivity. Sú ideálnym miestom pre pikniky, prechádzky, plávanie a rybárčenie. Niektoré sú dokonca vybavené chatami a inými zariadeniami na prenájom.

Vodné plochy sú veľmi dôležité pre Slovensko a jeho prírodu. Sú veľmi cennou časťou prírody, ktorá je dôležitá pre ochranu a obnovu bohatstva. Sú tiež veľmi obľúbené pre rekreačné aktivity.

Vodopády sú skvelou atrakciou pre každého, kto hľadá prírodu a dobrodružstvo. Na Slovensku nájdete veľa krásnych vodopádov, ktoré vás nadchnú a privítajú vás s ich prírodnou krásou.

Tatliakovo jazero

Tatry by neboli Tatrami, ak by tu chýbali očarujúce trblietavé jazerá, plesá či vodopády. Práve tie zjemňujú drsnosť majestátnych a divých štítov. Jedno krásne jazero, Tatliakovo jazero, sa nachádza aj v údolí Roháčskej doliny, obkolesené ihličnatými lesmi a mohutnými štítmi.

Jazero má vynikajúcu polohu a aj keď nepatrí medzi najväčšie a ani medzi najhlbšie, o návštevy turistov nemá žiadnu núdzu. Nachádza sa totiž v blízkosti rovnomennej horskej chaty. Pre mnohých západotatranských turistov predstavuje Ťatliakovo jazero príjemnú zastávku pri výstupe na Roháče.

Ťatliakovo jazero je dostupné po viacerých turisticky značených chodníkoch. Zrejme najideálnejšia trasa vedie po červeno značenej asfaltovej ceste zo Zverovky (cca 5 km). Po zelenej značke je jazero dostupné zo sedla Zábrať a po modrej zo Smutnej doliny.

Bobrovecké plesá

Priam rozprávkovú prírodnú scenériu nájdete v lokalite Bobrovecká dolina, ktorá vedie popod Sivý vrch až k Brestovej (1 902 m n.m.). Dolina je dlhá asi 5 km a ešte aj dnes v nej môžete pozorovať stopy činnosti ľadovca, ktorými sú i Bobrovecké plieska.

Sústavu Bobrovecké plieska tvorí Biele, Čierne, Malé a bezmenné Bobrovecké pliesko, ktoré je pred turistami dobre ukryté. Najväčšie z nich je Biele pliesko nachádzajúce sa južne od sedla Pálenica. Je obkolesené porastom kosodreviny, ktorá dotvára nádhernú prírodnú scenériu. Čierne Bobrovecké pliesko je zo všetkých najnižšie položené a počas leta vysychá. Má kruhový tvar a obkolesuje ho väčší balvan i menšie skaly a hustá kosodrevina.

V dolnej časti Bobroveckej doliny sa nachádza les a v hornej časti sa plynulo striedajú poľany s kosodrevinou. Dolinou vedie žltá turistická značka do sedla Pálenica, ktoré prechádza hlavným hrebeňom Západných Tatier. Zo Zuberca sú plesá po turistickej značke vzdialené približne 4km.

Vodná nádrž Nová Bystrica

V 80. rokoch 20. storočia bola na Kysuciach pri obci Nová Bystrica vybudovaná vodná nádrž, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody pre okresy Čadca a Žilina. Na dne tejto nádrže, v údolí, ktoré dnes leží približne 50 m pod hladinou vody, sa nachádzali malebné viesky Harvelka a Riečnica, v ktorých sa natáčalo niekoľko známych filmov, napríklad Pole neorané či Sedím na konári a je mi dobre.

Vo vodnej nádrži Nová Bystrica nie je povolené kúpanie, vodné športy ani rybolov, možnosti turistického využitia tu však predsa len sú. Okolo celej priehrady zasadenej do krásneho prírodného prostredia sa ťahá značený cykloturistický chodník. Tento chodník je dlhý približne 30 km a ponúka nádherné pohľady na pokojnú vodu i okolité lesy.

Na trase sa nachádza i vzácna kultúrna pamiatka, riečnický kostolík – jediný pozostatok zatopených obcí Riečnica a Harvelka. V blízkosti sa nachádza množstvo krásnych slovenských miest, preto je ideálne sa informovať kam na výlet s deťmi v okolí Žiliny a podobne.

Bobrovecký vodopád

Poľovnícky vodopád, Poľovníkov vodopád, vodopád Stará voda či Bobrovecký vodopád – takto, a ktohovie, či nie ešte všelijako inak, sa nazýva krásny prírodný výtvor na potoku Stará voda v podhorí Západných Tatier.

Úzky 12 metrov vysoký vodopád nepatrí k najznámejším, je však mimoriadne estetický. Dojem z neho je umocnený nádherným prírodným prostredím, ktoré ho obklopuje, a tiež hlasným hučaním strmo padajúcej vody.

K Bobroveckému vodopádu sa možno najjednoduchšie dostať trasou vedúcou z obce Jalovec do Bobroveckej Vápenice a k penziónu Ďumbier, odtiaľ podľa smerových tabuliek cez sedielko Lipovca okolo drevenej poľovníckej chaty až k samotnému vodopádu.

Brankovský vodopád

Výlet na Brankovský vodopád by mohol byť charakterizovaný ako jednoduchá túra / prechádzka vhodná pre rodiny s deťmi. Vodopád sa nachádza v krásnom prostredí Nízkych Tatier, v obci Podsuchá, ktorá sa nachádza 7 km od Ružomberk.

Brankovský vodopád je s výškou 55 metrov najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Je atraktívny v zime i v lete, avšak niekedy sa stáva, že počas období sucha voda zo skaly netečie. V zime sa naopak mení na nádherný zamrznutý ľadopád ako vystrihnutý z rozprávky.

Výstup k samotnému vodopádu trvá iba 25-30 min. Začína v Podlesku, kde nasledujete zelenú turistickú značku. Tesne pred vodopádom vás privíta informačná tabuľa, ktorá vás oboznámi nielen so samotným vodopádom, ale i s okolitou faunou a flórou, či pútavou povesťou o Kurucoch, z čias Rakúsko – Uhorska.

Bukovinka

Bukovinka je zaujímavá lokalita pri Ružomberku, kde sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov, ktoré vytvárajú stále živú travertínovú kopu. Medzi turistami je pomerne málo známa, no pre domácich predstavuje vzácne prírodné bohatstvo a ideálne miesto pre relax.

Bukovinka je tvorená pozoruhodnými travertínovými útvarmi, viaceré z nich vytvárajú travertínovú terasu alebo strmé travertínové svahy. Časť vôd tečie po povrchu vďaka a vytvára tak a vodopád s kaskádovitým potôčikom. Lokalita je chránená ako prírodná pamiatka.

Pod Bukovinou sa nachádza jaskyňa, ktorá je dlhá asi 35 m a predstavuje vlastne priepastnú dutinu, otvorenú na povrch tromi otvormi v hornej časti. V blízkosti sa nachádza ďalšia, Netopieria jaskyňa, s dĺžkou okolo 25 m. Tá je domovom letnej kolónii netopierov – podkovárov malých.

V relatívnej blízkosti Bukovinky vedie červeno značkovaný turistický chodník dolinou Nižné Matejkovo na Šiprúň. Bukovinka je pomerne dobre dostupná aj po cykloturistickej trase Ružomberok – Korytnica.

Bystričský vodopád

Bystričský vodopád nachádzajúci sa nad opusteným granodioritovým lomom pri začiatku doliny Bystrička je podobný pokladu zakopanému hlboko v zemi na dobre utajenom mieste – na to, aby ho človek našiel a dostal sa k nemu, treba vyvinúť nemalé úsilie, kto si však dá tú námahu, bude kráľovsky odmenený.

Pohľad na tento nádherný 25 metrov vysoký prírodný výtvor situovaným vysoko v skalnom brale nechá len málokoho chladným. Vodopád je ťažko prístupný, nevedie k nemu nijaký chodník a nemožno sa k nemu dostať ani popri koryte potoka – padajúca voda sa totiž stráca v priepustnom podloží pod vodopádom, takže ďalej nijaký potok nepokračuje.

Východiskom túr k Bystričskému vodopádu je ústie doliny Bystrička, z ktorého sa vydáme po zelenej značke smerom na Veľký Rozsutec. Po chvíli uvidíme na ľavej strane kameňolom. Vodopád sa nachádza v pravom rohu nad lomom. Dostať sa k nemu možno okolo budovy (skladu) polkruhového tvaru, následne strmo do kopca popri pravej strane lomu.

Po pokochaní sa krásami Bystričského vodopádu možno vyjsť i nad lom a vychutnať si výhľad do Bystričskej doliny a na známe vrcholy Malej Fatry Stoh a Veľký Rozsutec. Priamo v kameňolome sa nachádza ešte i ďalší vodopád, tento však nie je prírodný, lež umelý – voda v ňom padá cez štyri kaskády „korytom“ obrasteným náletovými drevinami.

Výlet k Bystričskému vodopádu je malým dobrodružstvom, absolvovať by ho mali len zdatní turisti.

Kaďa v Liptovskom Jáne

Obec Liptovský Ján je známa veľkým množstvom liečivých termálnych prameňov. Trinásť z nich sa nachádza priamo v dedine, ďalších desať v jej bezprostrednej blízkosti.

Osobitej obľube u miestnych i turistov sa teší tzv. Kaďa, prírodný kráter s priľahlým bazénom, v ktorom vyviera silno mineralizovaná termálna voda s dokázateľnými liečivými účinkami pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach či chorobách pohybového ústrojenstva.

Na priaznivé účinky tunajšej vody prišli podľa tradície úplnou náhodou miestne ženy, ktoré v prameni močili konope, pričom zistili, že vďaka kontaktu s vodou vyzerajú mladšie, vydržia dlhšie tancovať a prestávajú ich trápiť rôzne zdravotné problémy.

Kaďa je situovaná na južnom okraji obce. Kúpanie v nej predstavujúce akýsi prírodný perličkový kúpeľ je bezplatné. Voda v Kadi je teplá, má okolo 20 °C, vďaka čomu sa možno jej blahodarným účinkom oddávať i v zime. Pre vysoký obsah síry spôsobuje na pokožke jemné štipkanie, ktoré pretrváva i po vyjdení z vody. Toto štipkanie je, samozrejme, neškodné.

V blízkosti Kade sa nachádza prístrešok s výverom termálneho prameňa Teplica, v ktorom si návštevníci môžu tunajšiu liečivú vodu načerpať do fliaš.

Mojžišove pramene

Očarujúce miesto v srdci panenskej prírody, ktoré je okrem prekrásnej scenérie opantané aj tajuplnou legendou. Tak také sú Mojžišove vodopády, ukryté na juhozápadnom svahu vrchu Hromové v Malej Fatre.

Mojžišove pramene sú podmanivé pramienky vody vytekajúce z masívnej skalnatej steny, ktoré napájajú Šútovský potok a Šútovský vodopád. Svoje pomenovanie dostali podľa biblického príbehu o Mojžišovi, ktorý na púšti udrel palicou do skaly, z ktorej vytryskla voda. Miestni tvrdia, že rovnako vznikli aj tieto pramene.

Mojžišove pramene sú veľmi príjemným miestom pre oddych. Odporúčame ich návštevu spojiť so Šútovským vodopádom a turistikou v okolitých malofatranských vrchoch.

K Mojžišovým prameňom sa dá dostať z obce Šútovo (cca 5,5 km), ako aj z hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.

Oravská priehrada

Vodná nádrž Orava s rozlohou 35 km2, bola vybudovaná na rieke Orava v rokoch 1941 – 1954. Vody nádrže zaplavili 4 obce (Slanica, Osada, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou) a nad hladinou ostalo len návršie obce Slanica – vznikol tak Slanický ostrov.

Na brehoch Oravskej priehrady sa nachádzajú rekreačné oblasti s možnosťou kúpania, jachtingu, jazdy na vodných bicykloch, člnkovania, surfingu a iných vodných športov. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú kemp s plážou na Slanickej Osade, Prístav a pláže pri Námestove a Troch Studničkách.

Publikováno: 8. 2. 2023