Možno si poniektorí hovoríte „Aká zima, však si na juhu a cez deň máte 20°„. Áno, som na juhu. Áno, cez deň máme aj 20°. Netreba ale zabudnúť na vlhkosť, ktorá sa už ani nedá merať, vietor a hlavne, majstrovsky postavené španielske stavby, ktoré sú stavané tak, aby v nich primárne nebolo teplo fakt, ale fakt nikdy.

V lete je to príjemné, ale jakmile teploty klesnú pod už spomínaných 20°C, tak sa k slovu dostávajú hrubé ponožky, šál, vlnený sveter a rukavice. To všetko je, samozrejme, potrebné si vyzliecť hneď, ako človek vyjde na ulicu.

Logicky z toho teda vyplýva, že je ten správny čas venovať sa outdoorovým aktivitám, napríklad turistike. Behom posledných dvoch víkendov sa mi podarilo vyliezť na dva kopce. Ten prvý je zhruba dve hodiny od Alicante, v Calpe, a rozhodne stojí za to! Vyliezla som naň so svojím švédskym kamarátom a hovorili sme si, že ako si konečne pokecáme a nikto nám nebude rozumieť. To by sme ale nesmeli hneď za prvou zákrutou stretnúť skupinku Nórov, ktorá tiež musela vyliezť na jediný kopec v okolí. 

Kopec č.2 si teoreticky označenie kopec ani nezaslúži, nakoľko meria presne 161 m a z môjho bytu je to 7 km tam aj späť. Opakujem, teoreticky. My sme sa totiž vybrali pozdĺž pláže, takže tých kilometrov sme nakoniec ušli 11, a aj to len vďaka tomu, že cestou naspäť sme šli bohom zabudnutým chodníkom, ktorý šlo zliezť len po štyroch s modlitbou na perách. Nálada nám ale vydržala.

Včerajšie výročie vydobytia demokracie a slobody sme oslávili v Elche. Vždy som si myslela, že to je len také mestečko (rozumej riť) za Alicante, ale vykľulo sa z neho pomerne pekné mesto na prechádzku. Má ale jednu vadu – všetky múzeá, veže, parky aj záhrady sú v nedeľu buď zavreté, alebo sú otvorené len do 15:00. Určite ale stojí za to sa tam jedno poobedie poprechádzať – El Palmeral je väčší, než ten v Alicante, je tam fontána a sem tam niekto vystrelí nejaký delobuch, aby nebolo ticho. Samozrejmosťou je rieka, v ktorej žiadna voda netečie, ale v tom sa určite opičia po Valencii.

Príde Vám, že El Palmeral vyzerá ako miesto plné ticha, mieru a dobrej energie? Tak to máte pravdu! Presne z toho dôvodu sme s mojím kamarátom Honzim spustili nový instagramový kanál, kde sa Honzi bude snažiť sprístupniť yogu aj bežnému človeku, ktorý si nestrčí prst do ucha cez prdel, ako sa v kuloároch hovorí. Tak ho sledujte a cvičte yogu. Honzík bude rád, a ja aspoň budem mať pocit, že nohavice, o ktoré som prišla, za to stáli. Keď som sa snažila o pozíciu žaby, tak to už moje džíny nevydržali a za pomerne hlasného prasknuntia som skončila s dierou na zadku. Keby som nemala dlhý kabát, určite by z toho bol nový trend.

Publikováno: 25. 2. 2021